Hawker Hurricane Mk.I

 

 

Prototyp Hurricane s označením F.36/34 bol zalietaný 6. novembra 1935. Lietadlo hneď spočiatku preukázal vynikajúcu obratnosť a ovládateľnosť a výbornou štrukturálnou pevnosťou pri všetkých režimoch letu. S motorom Rolls-Royce Merlin "C" s výkonom 754 kW (1.025 k) vo výške 3.353 a dvojlistou drevenou vrtuľou dosahoval vo výške cca 6.100 m max rýchlosti 502 km/h (pri hladine mora 434,5 km/h vo výške cca 3.050 m 483 km/h). To bol na svoju dobu skutočne výkon obdivuhodný. Pritom malo lietadlo úctyhodnú výzbroj 8. guľometov Browning ráže 7,7 mm s 334 nábojmi na zbraň. Nie je preto divu, že bol tento na svoju dobu vynikajúci a moderný stroj prijatý bezprostredne po úspešných skúškach do výzbroje Britského kráľovského letectva (RAF) a zadaná výroba na prvú veľkú sériu o počte 600 kusov. Výkony kazil fakt, že používal plavákový karburátor, takže pri obrátkach s - G mal motor snahu zhasnúť pre nedostatok paliva. To sa mnohým stíhačům stalo osudným nad kanálom, pri súbojoch s Bf-109 Už 12. októbra 1937 štartoval prvý sériový Hurricane I. Prvým útvarom RAF, ktorý dostal nový stíhací stroj do výzbroje, bola 111. stíhacie peruť v Northoltu Lietadlá mali celokovovú konštrukciu (vrátane priehradového trupu) potiahnutou plátnom. Predná časť trupu až za kabínu bola plechmi z hliníkových zliatin. Pretože plátnom potiahnuté krídla boli pre lietadlo s tak vysokou rýchlosťou technologicky nevhodné, boli v roku 1938 skonštruované krídla celokovové. Prvý Hurricane s celokovovým krídlom vzlietol 28. septembra 1939 a už 29. septembra bol odovzdaný RAF. Pretože celokovové krídla boli pre ďalší vývoj stroja nepostradateľné, prešla celá výroba na túto konštrukciu. K 3. septembru 1939, kedy vstúpila Veľká Británia do vojny s Nemeckom, mala RAF celkom 18 stíhacích perutí vyzbrojených Hawker Hurricane Mk.I. Dve z nich (a neskôr postupne ešte ďalších desať) boli odoslané do Francúzska k britským expedičným zborom. Prvé stretnutie s nacistickou "Luftwaffe" nebolo príliš úspešné a strata cca 195 Hurricanov (štvrtina celkovej sily) predstavovala v tej dobe citeľné oslabenie britského stíhacieho letectva. Svoje kvality preukázali však Hurricany veľmi skoro po páde Francúzska - v bitke o Anglicko, kde najmä v prvom období niesli hlavnú ťarchu vzdušných bojov. V tej dobe však zasiahli do bojov aj ďalšie - zdokonalené verzie lietadla. pôvodná civilná registrácia OH-IPLPôvodný Hurricane Mk.I mal motor Rolls-Royce Merlin II s výkonom 757 kW (1 030 k) a dvojlistú drevenú vrtuľu. Neskoršie verzie Mk.I dostali motor Merlin III. o približne rovnakom výkone, ale s trojlistou nastaviteľnou vrtuľou De Havilland alebo Rotol. Zlepšila sa aj ochrana pilota zavedením pancierového skla a pancierového operadla sedačky. Dňa 11. júna 1942 štartoval prvýkrát Hurricane Mk.ll s výkonnejším motorom Merlin XX. o výkone 927 kW (1 260 k), trojlistou automaticky nastaviteľnou vrtuľou Rotol a zosilnenými krídlami pre inštaláciu účinnejšie výzbroje. Postupne tak vznikli verzie Mk.IIA s 8 guľometmi Browning kalibru 7,7 mm (u útvarov RAF zavedená od 4. septembra 1940) a verzia Mk.IIB s 12 guľometmi rovnakého typu (zavedená od októbra 1940). Začiatkom februára 1941 boli ku skúškam pripravené štyri prvé Hawker Hurricane Mk.llC so štyrmi kanónmi Oerlikon (alebo Hispano) kalibru 20 mm s celkom 364 nábojmi. Prvý z nich letel prvýkrát už 6. februára 1941 a od konca mája toho istého roku boli Mk.llC dodávané jednotkám RAF. Táto verzia patrila k najúčinnejším a bolo jej tiež zo všetkých Hurricanov vyrobené najviac. V čase jej vzniku však význam Hurricana ako stíhacieho lietadla rýchlo klesal a ich úlohu preberali rýchlejšie a modernejšie Spitfiry. Táto skutočnosť však rozhodne neznamenala koniec ich bojovej činnosti - iba jej zmenu do funkcie predovšetkým stíhacieho bombardéru. Najmä verzia Mk.I so zosilnenými krídlami, ktoré umožňovali montáž bombových závesníkov pre dve bomby o váhe 113 kg (250 lb) alebo 226 kg (500 lb) sa pre túto bojovú činnosť výborne hodili. Najúčinnejšia a najobávanejšia v tomto smere bola práve verzia Mk.IIC. Hawker Hurricane v úlohe stíhacieho bombardéra si vzápätí vyslúžili priliehavý názov "Hurribomber" a začali svoju veľmi účinnú bojovú činnosť proti fašistickej infraštruktúre v okupovaných štátoch.
Vývoj Hurricana pokračoval ďalšími obmenami. Predovšetkým v severnej Afrike sa osvedčila protitankové verzia Mk.IID, ktorá prvýkrát štartovala 18. septembra 1941 a ktorá bola vyzbrojená dvoma protitankovými kanónmi Rolls-Royce BF ráže 40 mm s 12 nábojmi na zbraň (neskôr sa dvoma kanónmi Vickers S s 15 nábojmi na zbraň). Poslednou sériovou verziou Hurricane bola Mk.IIE, zalietána y roku 1943 a určená (podobne ako Mk.llD) výhradne k útokom na pozemné ciele. Bola vyzbrojená 8. neriadenými protizemními raketami s hmotnosťou 27,2 kg (60 Ib). Po vyrobení 270 strojov bola verzia Mk.IIE preznačená na Mk.4. Lietadlo malo univerzálne krídlo s možnosťou montáže dvoch kanónov Vickers S ráže 40 mm, 8 rakiet (neriadených protizemních), závesníkov na 2 pumy 113 kg alebo 226 kg, alebo 2 prídavných nádrží. Sériové stroje mali motor Merlin 24 (alebo 27) o výkone cca 1 192 kW (1 620 k). Hurricanov Mk.IV bolo vyrobených 524 (mimo uvedených 270 strojov pôvodnej verzia Mk.IIE). Posledná postavená verzia Hurricana bola Mk.V, postavená len v dvoch kusoch, z ktorých prvý bol zalietaný 3. apríla 1943. Oba lietadlá zodpovedali v podstate verzii Mk.IV., boli však vybavené motormi Merlin 32 s výkonom 1 202,5 ​​kW (1 635 k) a štvorlistou vrtuľou.

Technické dáta verzie Mk.I

Hmotnosť prázdneho stroja: 2260 kg
Vzletová hmotnosť: 2942 kg
Maximálna vzletová hmotnosť: 3651 kg
Rozpätie krídiel: 12,19m
Dĺžka: 9,55m
Výška: 4m
Plocha krídla: 23.97 m2
Plošné zaťaženie: 117.67 kg/m2
Motor: Rolls-Royce Merlin II o výkone 757 kW, neskoršie Rolls-Royce Merlin III o výkone 756 kW
Objem palivových nádrží: 441l
Maximálna rýchlosť: 527.9 km/h v 6096 m
Cestovná rýchlosť: 341.2 km/h v 6096 m
Rýchlosť stúpania: 9.8 m/s
Čas výstupu na výšku: 8.57 min do 6096 m
Operační dostup: 10424 m
Dolet: 684 km
Maximálna dolet: 812.7 km
Výzbroj: 8x 7,7mm guľomet Browning v krídlach s 332 nábojmi na hlaveň

História stroja HU-460 (civilná registrácia OH-IPL)neskoršie HC460 a naposledy preznačený na HC-460

britské sériové číslo: s/n n2324

8.3 1940 prvý krát zapísaný do registra Suomen Ilmavoimat a doručený k LLv 22

27.5 1940 odovzdaný k LLv 28

29.8 1940 odovzdaný k LLv 30

4.8 1941 uložený do skladu

11.4 1942 príprava na znovu zprevádzkovanie

26.11 1942 pridelený k LeLv 26

22.3 1943 posledný let

20.7 1943 uložený do skladu

26.9 1943 vyradený z evidencie

počet nalietaných hodín 57 h 50 min

zdroje:

SUOMEN ILMAVOIMIEN HISTORIA 25 FINNISH AIR FORCE HISTORY

Intermodel CZ - Hawker Hurricane

Stavebnica:

Ako základ mi poslúžila staršia stavebnica od Hasegawy. Ako doplnky som zvolil lepty od Eduardu 49252, odliatky Ultracast - ovládacie plochy 48042, výfuky 48043, kolesá 48075, podvozková šachta 48079, vrtuľa Quickboost QB 48268 (bolo nutné upraviť tvar vrtuľového kužela) a propisoty od Hobbydecal (popisky). Kabína je acetátová od Rob Taurus 48001. Ostatné ako je zvykom je vlastná výroba z profilov a drátov atď.

Fotogaléria: Hawker Hurricane Mk.I

/album/fotogaleria-hawker-hurricane-mk-i/imag0500-jpg/ /album/fotogaleria-hawker-hurricane-mk-i/imag0503-jpg/ /album/fotogaleria-hawker-hurricane-mk-i/imag0504-jpg/ /album/fotogaleria-hawker-hurricane-mk-i/imag0506-jpg/