Curtiss Hawk H-75 A6

Curtiss H-75 bolo exportné označenie pre americký celokovový jednomiestny stíhací dolnoplošník zavedený pod označením P-36 do výzbroje letectva USA v r. 1937. Jeho prototyp štartoval už v máji 1935. Bol skonštruovaný na základe súťaže amerického vojenského letectva o moderné stíhacie lietadlo.
Tento robustný dolnoplošník so zaťahovacím podvozkom, ktorého hlavný podvozok sa zaťahoval naplocho do krídel smerom dozadu, čo bol jeden z charakteristických znakov stíhačiek Curtiss tej doby, sa stal prvým moderným jednomiestnym stíhacím strojom amerického letectva novej generácie.
Nie je bez zaujímavosti, že na účet P-36 a jeho exportnej verse H-75 je možné pripočítať aj prvé úspechy a víťazstvo spojeneckého letectva vo vzdušných bojoch a to ako v Európe (zostrel dvoch Bf-109E skupinou francúzskych "Hawk" dňa 8. septembra 1939), tak v Tichomorí (prvej straty Japonského letectva na Havajských ostrovoch v decembri 1941).
Curtiss P-36 bol tiež pod označením, "Hawk" 75 exportovaný do mnohých krajín (značný počet týchto strojov bol vyrobený aj v prevedení s pevným kapotovaným podvozkom a to nielen v materskej krajine, ale i v licencii v iných štátoch). Jednou z krajín, ktorá zaviedla Hawk do výzbroje svojho vojenského letectva, bolo Francúzsko, kde lietalo niekoľko verzií Curtiss H.75 A (tie patrili k najlepším francúzskym stíhacím strojom na začiatku vojny).
Prvých sto H-75 bolo dodané do Francúzska v máji 1938. Išlo o verziu H-75 A1, vybavenú hviezdicovým motorom Pratt & Whitney R-1830-SC-3G "Twin Wasp" s výkonom 770 kW (1050 k) - mimo dvoch synchronizovaných guľometov Browning kalibru 7,5 mm v trupe pred kabínou mal stroj ďalšie dva rovnakého typu v nábežnej hrane krídel. Lietadlá mali francúzsku výstroj, prístroje v kabíne mali stupnice v metrických mierach a pilot bol chránený pancierom.
Ďalších sto H-75, dodaných do Francúzska v roku 1938, boly označené ako H-75 A2. Táto verzia mala motor PWR-1830.S1C3G o rovnakom výkone ako verzia A1, jej výzbroj však bola doplnená o ďalšie dva guľomety Browning kalibru 7,5 mm v krídlach.
Poslednými verziami, dodanými do Francúzska, boli H-75 A3 sa čtrnáctiválcovým motorom PWR-1830-SC3G o výkone 880 kW (1200 k) a H-75 A4 s deväťiválcovým motorom Wright GR1820-G205 A "Cyclone" o výkone tiež 880 kW. Obe verzie mali vo výzbroji 6 guľometov Browning ráže 7,5 mm ako verzia A2. Zo 135 objednaných strojov H-75 A3 a 395 A4 bolo do Francúzska dodaný len 91.
Nepriaznivý vývoj situácie na francúzsko-nemeckej fronte spôsobil, že zvyšné lietadlá boli odovzdané britskému kráľovskému letectvu, kde slúžili pod označením Mohawk III. a Mohawk IV. Rovnako zvyšné lietadlá H-75 A1 a A2 slúžili v RAF ako Mohawk I. a II ..

Ďalšia kajina ktorá objednala Hawk bolo Nórsko. Nóri objednali 24 kusov Hawk H-75 A6 totožných s francúzskymi A2. Ďalších 12 lietadiel Nóri plánovali vyrobiť v licencii, Nórsko však bolo obsadené Nemeckom a preto k výrobe nedošlo. Nemci časť nórskych strojov potom predali Fínsku. Predpokladá sa že Nemci tieto stroje čiastočne adaptovali pre svoje potreby, vymenili reflexný zameriavač za Revi 3c alebo 3D, inštalovali radiostanicu FuG 7 a samozrejme aplikovali kamufláž RLM 71/65. V takomto stave ich dostali aj Fíny. Okrem verzie A6 (13 strojov) disponovali Fíni aj strojmi A4 s motorom "Cyclone", ktorý sa im však veľmi neosvedčili (7 strojov), verziu A1 (6 strojov), A2 a A3 (9 a 9 strojov), ktoré prevažne pochádzali z koristi zabavenej Nemcami vo Francúzsku. Prvé dorazili do Fínska Hawky verzie A4 s motormi "Cyclone", dostali sériové čísla CUc-501 až 507. (23. až 30. júna 1941). Druhá várka už boli verzie s motorom Twin Wasp so sérovými číslami CUw-551 až 559. (25. júl až 2. august 1941) Posledné dva boli doručené 5. decembra 1941 a mali už zjednotené sériové čísla CU-571 a 572. Všetky Hawky boli d dodané v rozmontovanom stave v drevených bedniach. Montované boli v "State Aircraft Factory" a odoslané priamo k útvarom. Posledných 16 strojov, ktoré Fini kúpili od Nemcov  pochádzalo zase z nemeckej vojnovej koristi vo Francúzsku. Išlo o stroje so sériovými číslami CU-573 až 587. (Prvá dodávka 13. júna 1943 a posledná 11. január 1944) Celkovo teda Fíni disponovali 44 strojmi. Všetky stroje boli zaradené k LeLv 32. Najúspešnejší fínsky pilot na tomto stroji bol Luutn K. Tervo s 15 3/4 zostrelmi.

Technické dáta:

Motor 1065 hp Pratt & Whitney R-1830-SC-G (SC3-G) Twin Wasp vzduchom chladený hviezdicový motor
Rozmery Rozpätie 11,37 m, dĺžka 8,79 m, plocha krídiel 21,92 m2
Hmotnosti prázdna 2266 kg kg, Max. 2680 kg
Výkon Max. rýchlosť 430 km / h (merané vo Fínsku)
Výzbroj 2 x 12,7 mm Colt MG v trupe, 2(4) x 7,7 mm Browning mg v krídlach

História stroja CUw-560

28.7 1941 doručený do Fínska

7.8 1941 doručený k LLv32

18.12 1943 úplná prestavba

8.7 1944 doručený HLeLv 32

15.12 doručený K HLeLv 13

16.6 1947 doručený LeSK

4.4 1948 doručený HLeLv 11

30.8 1948 doručený k LeSK ako inštruktážna pomôcka (iba drak)

dosiahnuté víťazstvá 18 3/4

zdroje:

www.palba.cz/viewtopic.php?t=2710

SUOMEN ILMAVOIMIEN HISTORIA 5 FINNISH AIR FORCE HISTORY

Revi č.35

Stavebnica

Ako základ pre model mi poslúžila prastará ale vcelku dobra stavebnica ACADEMY 2181. Keďže je to verzia P-36 a môj model je verzia H-75 A6, došlo k menším úpravám. Použil som motor od Quickboost, lepty PART a klapky Eduard, acetátový prekryt kabínu Squadron Signal a odliatky guľometných hlavní. Ostatné som vyrobil vlastnoručne z profilov, drátov...