Brewster Buffalo B.239

Lietadlo Brewster Buffalo bolo výsledkom snahy amerického námorníctva (United States Navy - USN) prispôsobiť ďalší vývoj palubných lietadiel všeobecnému trendu polovice 30. rokov, kedy vznikali moderné jednoplošné stroje poháňané pomerne silnými motormi. 15. novembra 1935 boli u firiem Grumman a Brewster zadané dve štúdie. V ďalšom roku už bolo zrejmé že dvojplošník projektovaný firmou Grumman nemá perspektívu a prednosť bola daná robustnému jednoplošníka firmy Brewster s označením XF2A-1. Predpokladalo sa využitie motora Wright Cyclone G s výkonom až 735 kW (1 000 k). Prototyp vzlietol prvýkrát v decembri roku 1937 bol vybavený zaťahovacím podvozkom dvoma guľometmi (12,7 mm a 7,62 mm) nad motorom ale třílistá vrtule bola poháňaná motorom Wright R-1820-22 Cyclone o výkone 625 kW (850 k).
Po ďalších konštrukčných úpravách bola v júni 1938 objednaná séria 54 kusov F2A-1 a o pol roka neskôr boli objednané 43 kusy F2A-2. Obe sériové varianty boli prispôsobené pre montáž ďalších dvoch guľometov do krídla a verzia F2A-2 teda niesla celkom 4 guľomety Browning kalibru 12,7 mm.

Z jedenástich F2A-1 odovzdaných koncom roka 1939 US Navy bolo deväť dodaný jednotke VF-3 na lietadlovej lodi USS Saratoga ale po vypuknutí vojny v Európe bolo rozhodnuté podporiť fínsku obranu proti ZSSR, a tak bol zvyšok F2A-1 s motorom Wright R-1280 -65 (výkon pri vzlete 699 kW - 950 k), s tromi guľometmi ráže 12,7 mm a jedným ráže 7,62 mm. Lietadlo nieslo označenie B-239 a začiatkom roka 1940 bolo cez Švédsko odovzdané fínskym letcom 44 strojov.
Brewster F2A-1 bol spočiatku považovaný za dobre ovládateľný stroj, príjemný na pilotáž a disponujúci prijateľnou stúpavosťou. Avšak neskôr sa prejavili aj horšie vlastnosti pri vyberaní strmhlavého letu, nedostatky mal aj podvozok a motor Cyclone nedával vo výške potrebný výkon.
Na sovietsko-fínskej fronte sa však fínske Buffala dosť úspešne stretávala s protivníkom až do roku 1943 - 44 kedy boli fínskej jednotky prezbrojené na Messerschmitt Bf-109G. Na B-239 dosiahla radu zostrelov významné stíhacie esá fínskeho letectva.
Firma Brewster Aircraft Company vyrobila vo svojom závode v Long lsland City v štáte New York celkom 507 kusov všetkých verzií.

Vo Fínsku sa mu dostalo zaslúženého uznania, dostal prezývku "Nebeská perla" (Taivaan Helmi). Uživateľom bola LLev 24 resp. premenovaná LeLv 24. Stroje slúžili až do konca vojny a niektoré aj krátko po nej keď boli postupne vyraďované pre značnú opotrebovanosť. Až do príchodu Messerschmitt Bf-109G2 resp. verzie G6 to bol kľučový typ stíhacie letectva, ktorý niesol najväčšiu ťarchu útokov letectva ZSSR. Po technickej stránke sa vo Fínsku dočkal niektorých úprav. Medzi tie najviditeľnejšie možno zaradiť výmenu optického zameriavača Aldis za reflexný REVI 3C/3D, výmena zadného ostruvého plného ( a malého) kolesa za väčšiu klasickú pneumatiku, pancierová sedačka pilota a ďalšie menšie úpravy, ktoré si vyžiadali drsné klimatické podmienky fínska

Stavebnica

Ako model som použil už nedostupnú stavebnicu od Classic Airframes. Prikúpil som k tomu CMK set interiéru, sadu ovládacích plôch od Brengun (je to novinka z novembra 2011), masky od Eduardu a HGW pásy. Motor mám od Quickboost (Cyclone na SBD-3 Dauntless). Lepty sú v originál stavebnici. Inak ten resinový set od CMK je riadna brutalita (nedoliatky, bubliny, časti ktoré nie je možné ani identifikovať a nakoniec chyby v návode - špatné číslovanie dielov).

obal stavenbice